8. november - Medzinárodný deň röntgenológie a röntgenológov

8. november - Medzinárodný deň röntgenológie a röntgenológov je pripomenutím prínosu tejto vyšetrovacej metódy a jej kľúčovej úlohy v medicínskej diagnostike.

Tento dátum súvisí s nemeckým fyzikom Wilhelmom Conradom Röntgenom, ktorý pred 129 rokmi, 8. novembra 1895, prvýkrát zaznamenal röntgenové žiarenie. K objavu došlo pri pokusoch katódovým žiarením v sklenenej trubici. Úplne zamedzil prístup svetla k sklenenej trubici a generoval výboje. Vždy keď v trubici nastal výboj, papier pokrytý fluoresenčnou látkou ležiaci neďaleko, začal svetielkovať. Po starostlivom pátraní a overovaní vysvetlil Röntgen tento jav ako vyžarovanie prenikavého neviditeľného žiarenia, ktoré vyvoláva fluorescenciu a preniká cez tenkú stenu krabice, v ktorej bola umiestnená sklenená trubica, aby mala zabezpečenú úplnú tmu. Pri ďalších experimentoch zistil, že objekty s rôznou hrúbkou majú pre tieto lúče rôznu priepustnosť. Ešte pred koncom roku 1895 zverejnil predbežné výsledky svojho objavu, ktorý nazval „X lúče“. O rok neskôr dostalo žiarenie pomenovanie práve po ňom. Ukázalo sa, že išlo o obrovský objav, ktorý umožnil nahliadnuť do tajomstiev ľudského tela. Poskytol obraz ľudských kostí a tkanív bez nutnosti zásahu chirurga. V decembri 1901 dostal Röntgen prvú Nobelovu cenu za fyziku.

Priekopníkom röntgenológie v Uhorsku, resp. na Slovensku bol lekár Vojtech Alexander, ktorý v Kežmarku uviedol do činnosti prvý röntgenový prístroj. Svojimi experimentmi sa zaslúžil o posun v diagnostike vtedy rozšírených pľúcnych ochorení. Ako jeden z prvých sa zameral aj na výskum vývoja ľudského plodu. Raz mesačne röntgenoval svoju tehotnú manželku, ktorá čakala ich piate dieťa. Chcel sledovať vývoj kostry svojho syna. Röntgenové snímky, dokumentujúce vyvíjajúci sa zárodok jeho dieťaťa, patrili v tom čase k unikátnym. V začiatkoch lekárskej röntgenológie sa však vedelo ešte málo o biologických a negatívnych účinkoch nového žiarenia. A tak následkom tohto žiarenia sa jeho syn narodil telesne a psychicky postihnutý.

Odvtedy prešla röntgenológia a rádiológia veľkým vývojom. Dnes je kľúčovým prvkom diagnostiky chorôb. Odhaduje sa, že ročne sa na celom svete vykoná päť miliárd rádiologických vyšetrení. Pri rádiodiagnostike sa využíva zo spektra ionizujúceho žiarenia rtg-žiarenie - klasický röntgen, komplikovanejšími metódami sú počítačová tomografia, ultrazvuk, magnetická rezonancia, ktoré však ani v súčasnosti nedokážu vo všetkých oblastiach nahradiť ionizujúce žiarenie pri diagnostike. Rtg-vyšetrenie ponúka kvalitné diagnostické výsledky najmä v prípade tvrdších telesných štruktúr – kostí alebo cudzích predmetov v organizme.

Zdroj:TASR